Juraj Gombár: Keď chceme napredovať, musíme plánovať
So športovým riaditeľom mládeže Jurajom Gombárom sme sa trošku obšírnejšie pozreli na súčasné fungovanie Akadémie FC Nitra, na výzvy, ktoré trénerom mládeže a samotným hráčom priniesla pandémia, plány, ktoré má a aj na to, či je podľa neho v nitrianskom áčku málo odchovancov.
Už takmer rok nám životy ovplyvňuje pandémia. Ako ovplyvnila chod Akadémie FC Nitra?
Rôzne. V istom čase sme mohli hrávať zápasy, do nejakého 12. októbra. Po tomto dátume sme trénovali v režime 6-členných skupín. Museli sme zmeniť koncept tréningového procesu z pohľadu náplne a organizácie tréningu. Prioritou bolo pomôcť deťom čo najlepšie napredovať. Našťastie, do toho 17. decembra, kedy bol ďalší lockdown, bol iba jediný týždeň, kde sa nemohlo trénovať v skupinách, ale iba individuálne. No aj tá 1. vlna nám už trošku ukázala, akou cestou by sme mali ísť v individuálnych tréningoch, takže to sme už iba máličko vylepšili, hlavne v rámci stratégie pri motivácii hráčov a keďže sme už sme vedeli, v akých podmienkach pracujú, zjednodušili sme systém, vytvorili dvojtýždňový mikrocyklus, užšie sme spolupracovali s kondičným trénerom.
Nebolo náročné operatívne reagovať na meniace sa opatrenia?
Mali sme výhodu v tom, že u nás sa personál trénerov mení málo a všetci majú veľa skúseností. Ďalej bolo dobré, že aj keď nastali nejaké obmedzenia, tréneri boli ochotní vytvoriť plán ako pracovať aj počas nich. Dokonca počas novembra sme pre SFZ vytvorili metodický materiál ohľadom trénovania. Nebol problém, že by tréneri nechceli. Sami hľadali nápady, ako všetko uľahčiť. Snažili sme sa vytvoriť aj jednu komunikačnú skupinu s trénermi, kde sme vyberali herné situácie a dávali ich do grafiky, aby sa im tak jednoduchšie inšpirovalo a motivovalo hráčov v tréningovom procese. Pre nás bolo veľkou výhodou, že máme veľa skúsených trénerov.
Povedzte viac o tej metodickej príručke.
Tvorili sa v každom klube, my sme si vybrali tému Ako rozvíjať hráča v skupinovom tréningu z pohľadu hráčskych pozícií. V skratke sme si vybrali herné situácie zo zápasu na konkrétnych pozíciách a vytvorili sme cvičenia na zlepšenie herných zručností hráčov. Plus sme robili ešte jednu metodickú pomôcku na úrovni klubu.
Futbal je kolektívna hra, no za posledný rok to v akadémiách kolektívne funguje len v istých fázach. Ako veľmi to môže mladým hráčom ublížiť?
Snažíme sa všetko vnímať optimistickou optikou. Hľadáme spôsob ako našim hráčom aj v takomto režime čo najlepšie pomôcť. Snažíme sa hráčov správne nastaviť z pohľadu sebadisciplíny, motivácie a sebazaprenia. Vysvetľujeme im, že majú možnosť svojou pracovitosťou a vytrvalosťou preskočiť hráčov v „rebríčku výkonnosti“, ktorí boli doteraz lepší. Sú hráči, ktorí poctivo plnia plány a nepretržite trénujú od 25. januára, ale sú hráči, ktorí majú nepomerne viac talentu, no trénujú možno o polovicu menej. V dnešnej dobe talent naozaj nehovorí o tom, či bude z niekoho dobrý futbalista.
Mnohí berú pandémiu a všetko, čo s ňou súvisí, ako niečo veľmi negatívne, mnohí v nej našli výzvy, skrytý potenciál, niečo, čo by bez korony neobjavili. Dalo by sa povedať, že toto obdobie je pre vás motiváciou? Čo pozitívne vám dalo?
Každý z nás ma iný uhol pohľadu. Ten náš je pozerať sa na veci optimisticky a získať aj v tom obmedzení len to najlepšie a tak to aj odprezentovať hráčom. Úžasné na tomto období je to, že hráč sa učí trénovať individuálne, čo je neodmysliteľná každodenná súčasť tréningového procesu dnešných profesionálnych hráčov. Samozrejme, chýba prvok konfrontácie a motivácie v kolektíve. Snažíme sa tieto prvky nahrádzať zadávaním rôznych úloh pre porovnávanie a ich pravidelným vyhodnocovaním motivovať hráčov. Usilujeme sa hráčom vytvárať motivačne videá, aby sa videli a zároveň, aby ostatní hráči vedeli, že sa dá trénovať v rôznych podmienkach. Priestor na výhovorky neexistuje. Kto chce, spôsob si nájde.
Ako je to s kooperáciou rodičov? V tejto fáze je zrejme veľmi dôležitá. Pri tradičnom fungovaní tréningov máte hráčov akoby stále pod dohľadom, ale teraz je zrejme nutné, aby aj rodičia boli nápomocní, možno ešte viac. Cítite z ich strany tiež väčšiu motiváciu podporovať svoje deti?
Nám sa veľmi páčila myšlienka, ktorú sme vytvorili už v 1. vlne. Dokonca v období od 25. decembra, keď sme išli na individuálne tréningy, sme vytvorili tréningový plán aj pre deti mladšie ako 10 rokov. Cez deti sme sa snažili dostať k rodičom, aby participovali na tréningovom procese. Myšlienka bola, aby si dieťa vo svojom koníčku našlo spoločnú aktivitu so svojimi najbližšími. Napríklad si pôjde zabehnúť fartlekový beh so svojimi rodičmi, alebo mu bude rodič pomáhať pri natáčaní úlohy od trénera. Budú spolu tráviť čas, dieťa bude vedieť, že rodič ho podporuje a ich vzťah je zrazu úplne iný. Zvyknú si na určitú pravidelnosť a vzniká priestor na jednoduchú motiváciu pri otázke od rodiča: Čo dnes trénujeme? Takýmto spôsobom sa snažíme učiť ich k zodpovednosti, pretože povinnosť majú len jednu a tou je škola. Futbal je ich koníček, ale nefunguje tak, že raz sa mi chce a raz nie.
A rovno pomáhate aj rodičom zvládnuť náročné časy, lebo ich myseľ presmerujete na niečo príjemnejšie.
Každý sa na to pozerá inak. Niekto si povie, moje dieťa má úlohu od trénera, mám priestor, aby som si oddýchol, niekto v tom nájde obrovský bonus spoločnej rodinnej aktivity. Je perfektné, ak nám hráč pošle video, kde plní úlohu od trénera a tú istú úlohu zrazu plní aj celá jeho rodina. Nastupuje motivačný prvok súťaženie a tréning hneď nadobudne iný rozmer.
Je to o uhle pohľadu, ktorý nemáme všetci rovnaký. Zaznamenali ste v súvislosti s opatreniami a obmedzeniami, že by sa niektoré deti rozhodli zavesiť futbal na klinec?
Z dorastu od nás neodišiel nikto, naopak vrátili sa nám dvaja bývalí odchovanci, Alex Javro zo Žiliny a Sebastián Rák Zlatých Moraviec. V žiakoch sme tiež nezaznamenali žiadny odchod, z prípraviek do iného klubu tiež nikto neodišiel. Od trénerov nemám informáciu, že by niekto skončil s futbalom, lebo ho to takto nebaví. Vzhľadom na to, že netrénujeme v kolektívoch, nastavili sme za január dobrovoľné členské a zároveň sa chceme poďakovať rodičom a sponzorom za podporu klubu. Naozaj sa snažíme robiť všetko preto, aby hráči videli zmysel v tom, čo robia. Do projektu individuálneho tréningu sme zapojili aj asistentov, a to tak, aby komunikovali s hráčmi, aby tá komunikácia mala motivačný charakter. Zároveň chystáme pre hráčov motivačné video, v ktorom bývalí odchovanci klubu FC Nitra odprezentujú svoj pohlaď a dôležitosť individuálneho tréningu. Chceme, aby hráči dostávali pozitívne impulzy a mali chuť neustále zlepšovať sa. Chceme im pravidelne dávať najavo, že nám na nich záleží.
Aké sú ďalšie plány a výzvy mládeže FC Nitra? Dá sa vôbec v tomto období plánovať?
Keď chceme napredovať, musíme plánovať. Zatiaľ sme v štádiu, že plánujeme dvojtýždňové cykly. Samozrejme, snažíme sa cvičenia obmieňať, aby boli motivujúce. Každopádne čakáme na to, kedy sa otvoria školy. Ak sa tak stane, je tam veľký predpoklad, že by sme sa mohli vrátiť k tréningom v skupinách. Pokiaľ by mali mať hráči dištančné vzdelávanie plánované dlhodobo a zároveň by sme museli pracovať individuálne, budeme sa snažiť nájsť riešenie ako to zmeniť. V súčasnosti sa pohrávame s dvomi myšlienkami. Prvá je zorganizovať víkendový dobrovoľný kemp pre jednotlivé kategórie, na ktorý by prišli deti s negatívnym testom nie starším ako 12 hodín. Druhá myšlienka je individuálny tréningový proces s trénerom, ktorý by sa mu venoval v areáli FC Nitra. Vytvorili by sme presný časový harmonogram a počas týždňa by sa stretol tréner s každým hráčom aspoň jedenkrát. Momentálne je ale, podľa usmernenia, možné vykonávať individuálny tréning len s členom rodiny. Neustále komunikujeme so SFZ a snažíme sa spoločne hľadať riešenia, no zároveň nechceme ísť do rizík a chceme byť zodpovední voči hráčom a ich rodinám.
V súvislosti s Akadémiou ešte jedna otázka. Vedenie FC Nitra stále prízvukuje, že je jeho prioritou práve ona a odchovanci, ktorí pomôžu áčku. Verejnosť však pravidelne oponuje, že odchovancov je v prvom mužstve málo. Čo si o tom myslíte? Je možné udržať „doma“ každého výnimočného odchovanca, alebo je úplne normálne a legitímne, keď si to talentovaný hráč namieri preč?
My by sme boli najradšej, aby sa do nášho áčka dostalo čo najviac odchovancov. Čo sa týka počtov našich mládežníckych hráčov v áčku, myslím si, že ich je stále dosť. Momentálnej je tam 12 našich odchovancov, menovite Šípoš, Baláži, Krátky, Redeky, Fabiš, Hambálek, Vrábel, Chobot, Franko, Danek, Ferleťák a Tancík. Verím, že v lete pribudnú ďalší a časom sa presadia v A-tíme a že svojou šikovnosťou urobia dobré meno aj v zahraničí. Musíme byť ale trpezliví. Vieme, že boli sezóny, kedy sme mali viac odchovancov v prvom mužstve, ale skupinu mladých hráčov dopĺňali starší, skúsení hráči ako Farkaš, Šimončič, Machovec, Kóňa, ktorí sa do klubu vrátili. Náš najstarší odchovanec v áčku je teraz Fabiš, ktorý ma len 22 rokov. V Akadémii sa musíme zamerať na to, aby nám hráč neodišiel z klubu v 16, 17 rokoch do iného na rovnakej úrovni v rámci Slovenska. Musíme zlepšiť komunikáciu a starostlivosť o talentovaných hráčov. Ak pôjde hráč v 17-tke do zahraničia, tak ako Stoch, Ivan, Vestenický či Herc, budeme sa len tešiť. Treba si uvedomiť, že na trhu je veľké množstvo hráčov a konkurencia je obrovská.
Vidíte teraz nejaký veľký talent s bielo-modrou DNA, ktorý má najväčšie šance presadiť sa v ňom?
V každom ročníku máme veľmi šikovných hráčov, no menovať niekoho by nebolo fér voči motivácii ostatných a ani voči menovaným. A či majú šancu presadiť sa vo veľkom futbale, bude záležať z veľkej časti len na nich. To, ako budú pristupovať k svojim futbalovým povinnostiam, ako budú pracovití, trpezliví, odhodlaní dosiahnuť svoj cieľ. Samozrejme, budú k tomu potrebovať aj zdravie, ktoré môžu sčasti ovplyvniť svojím prístupom pri životospráve. My však urobíme všetko pre to, aby ich bolo čo najviac.
Dá sa to naučiť? Vie na tieto zmeny hráča pripraviť Akadémia?
Ak by sme mali možnosť na úrovni klubu spolupracovať so športovým psychológom, tak úspešnosť produkcie šikovných hráčov by určite vzrástla. Vieme si predstaviť, že by sme vybrali konkrétnych hráčov s potenciálom a nastavili im pravidelný program mentálnej prípravy. Častokrát je totiž pre hráča zložité popasovať sa so stratou výkonnosti alebo líderskej pozície. Hráč musí jasne vedieť kam smeruje. Ak to nevidí, proces zlepšenia sa spomalí, alebo stratí význam.
Komentáre
